Založ si blog

Finty prediktora

Umelá duchovná autorita – prediktor, nemá samo o sebe schopnosť tvoriť. Je to umelá štruktúra, ale vo svojej umelosti nekonečne jemný a inteligentný matrix, matica predlôh čohokoľvek a všetkého, ktorá pre tvorenie a vytváranie ilúzie života v sebe potrebuje „zamestnať“ aktéra, samotného tvoriteľa reality.

Ak je tvorenie hudba, a orchester jednotlivých protagonistov vyludzuje zvuky v spojenej symfónii, samotnými tvorcami hudby sú muzikanti a prediktor je dirigent, koordinátor zvukov do výslednej ilúzie symfónie.  

Zmyslom prediktora je vkladať muzikantom takú príčinu (pohyb paličkou), aby dôsledok vylúdil žiadaný tón.

Prediktor je majster kauzality, inštancia, ktorá tak dobre pozná analógie tvorenia, že simultánne na mnohých úrovniach zapríčiňuje žiadaný efekt, ktorý sa prejavuje v tom, čomu sa hovorí realita.

Prediktor potrebuje muzikantov, aby hudba, realita, vznikla, a žiaden z muzikantov by bez prediktora nemal ako splynúť v synchronicite so zvyškom fidlľujúcich a fúkajúcich. Prediktor je ten, čo urobil noty, vymyslel celú tú symfóniu, je jej skladateľom.

Autor a predispozítor reality, skladateľ, tvorca, dirigent, koordinátor, motivátor, dozorovateľ, exekútor – to všetko sú aspekty, jednotlivé segmenty prediktora v tom, ako realitu vyludzovať. To jediné, čo na to vylúdenie reality potrebuje, sú tí muzikanti. Bez nich by to bola len myšlienka, potenciál bez realitnej dohry.  

Aby prediktor muzikanta angažoval, urobí mu motiváciu – príčinu na mieru.

Už som sa asi zmienil, že jedine niečo tak živé a napojené na zdroj, ako je aktér, človek, je schopné tvoriť realitu. Aktér si realitu robí sám, s výbavou, ktorú má. Nikto mu do toho nekefrá a ani nemôže kefrať, okrem neho samého. Ale kde on sám berie motiváciu a inšpiráciu, to je na rozhodnutí aktéra. Keď sa aktér rozhodne nechať sa motivovať niečím ako je prediktor (a pre aktéra v zábehu je táto inšpirácia skôr príkaz, než rozhodnutie), ideálne to funguje tak, že impulz od prediktora aktér vníma ako svoju vlastnú motiváciu, vlastnú príčinu, bez ohľadu nato, či táto príčina pochádza z „objektívneho“ vonkajšieho sveta, alebo z jeho „výsostne vnútorného“. Objektívne a výsostne vnútorné sú v úvodzovkách preto, lebo oba sú otvorenou a s skrytou fintou dirigenta, ako „správne“ podchytiť ďalšieho muzikanta vo svojom orchestri.

Aktuálne sa v alternatívnych médiách, hlavne českých a chorvátskych, pretriasa aféra čudných krúživých letov lietadiel nad územím Česka a Chorvátska. Sú to nákladné lietadlá, ktoré vyletia do veľkej výšky, okolo 11 km  a tam z nejakého dôvodu krúžia niekoľko hodín nad špecifickým územím a potom sa vrátia pristáť na nejaké letisko v rámci krajiny, alebo mimo krajiny. Použijem tento praktický príklad na objasnenie, ako funguje jemná príkazová palička v ruke nášho orchestrovníka.

Po roku abnormality, chvalabohu abnormality, lebo v „normalite“ nikto nič nepochopí, je hlavný prúd už dostatočne vyšinutí z nejakej pohody a dôvery a pohodovej spolupráce s autoritami. Mimo hlavného prúdu je súčasný stav nudnou normou, ide hlavne o hlavný prúd. Hlavným motivátorom pre hlavný prúd sa stal strach, či už strach primárny, z nejakej choroby, alebo sekundárny, strach z represálií a strát slobody, práce atď., ak nedodržia „nejaké nové pravidlá“, ktoré všade ako huby po daždi „spontánne“ vyrašili po celej civilizovanej zemeguli. Spontánnosť je samozrejme umelá a dokonale organizovaná, ako všetko toto riadenie, ale vrátim sa k nosnej téme.

Pre okrajové časti prúdu, ľudí, čo už viac alebo menej vnímajú a cítia, že ich tu niekto po kostole učí hvízdať, sa motiváciou stáva len možno trochu väčšia akcentácia toho, čo tu už bolo, a síce, akýsi odboj, v škále od spochybňovania oficiálnej agendy, ktorá sa samozrejme netvári, ako agenda, ale… ako tomu aktuálne hovoria, ahá, pandémia,.. po otvorený nesúhlas a protesty a prichádzajú často s veľmi zaujímavými, prenikavými, kompaktnými, zmysluplnými, atď, skutočnosťami, ktoré skrytú agendu odkrývajú a nejako popisujú. Spoločným úsilím všetkých týchto zdrojov a interpretácií takto vzniká veľmi unikátny obraz, ktorý nielen nejako definuje a poodkrýva rôzne organizácie, javy a schémy, ktoré za tým sú, ale často priamo či nepriamo ukazuje, že všetko toto je výrazovými živlovými vlastnosťami a výbavou človeka a jeho vlastnou reflexiou skutočnosti.

Aj toto odkrývanie podstaty akcentované nejakou umelou krízou či núdzou je v réžii prediktora a motivácia okrajového prúdu, alebo rovno protiprúdu k tomuto je tou skrytou fintou, ktorou šéfko predstavenia donúti muzikanta vyľúdiť (to slovo je príznačné vo svojom analogickom význame) ten jeho špecifický zvuk, aby ho hneď zakomponoval do orchestru a konečnej symfónie.

Hlavný prúd je jasne motivačne chytený, angažovaný v tom nosnom, monotónnom tóne, gro muzikantov píska a kvíli a pradie a húka podľa toho, ako im diktujú noty „ukryté“ v médiách hlavného prúdu. Tí bežní, sporiadaní, riadne samo-sčítaní a zodpovední občania majú najnovšie svoju pandémiu, svoju ochrannú stratégiu nejakých troch písmen, svoj očkovací kalendár a nebo bude zase modré a zlí ujovia, ehm, zlá pliaga bude vykynožená a my budeme zase žiť v mieri a pokoji a budeme chodiť na nákupy a na koncerty a budeme sa stretávať a deti budú chodiť do škôlky a školy a, úúch, ako len budeme spoločne onanovať nad týmto úžasným životom, možno už rovno aj s deťmi, veď ani tá pedofília nie je taká zlá, ako sa myslelo. Nuž hej, slniečko svieti a svieti, šťastní sme to mi ľudia.

Ale čo s tými nezodpovednými živlami, pesimistami, opozičníkmi, popieračmi, vyvrheľmi, extrémistami, fašistami, teroristami. Už je dúfam jasné, že každý, kto je nezodpovedný – a to sa teraz jasne ukazuje v tom, že sa nechová pandemicky adekvátne, je –  aby som to skrátil, tak skočím rovno na začiatok radu, kde je tá ceduľka – extrémista, terorista a fašista.

Čo robí taký terorista, alebo fašista celý deň a možno aj v noci? Vo všetkom vníma nepriateľa, bojkotuje pokrok a vedu, nenávidí dobrých a šťastných ľudí, všade vidí konšpiráciu, ohrozuje ľudí svojou nezodpovednosťou, nerešpektuje opatrenia, nechce, aby bola obloha modrá a slniečko svietilo. Zlý ujo, zlý ujo.

Toto je klasická pozícia, kde prediktor dostáva gro protiprúdu, aby títo vyludzovali patričný tón, ktorý bude pekne a úderne oponovať nosnej melódii v dychberúcej výslednej symfónii.

Pre tých mimoprúdových aj v rámci protiprúdu, čo sa nedajú inšpirovať ani takouto ušľachtilou stratégiou a nezoberú na seba rolu teroristu a fašistu v nádhernom boji za záchranu života a planéty, prediktor použije ďalšiu úroveň motivácií a čím ďalej do ďalších a hlbších úrovní musí ísť, tým sú tie motivácie osobnejšie, viac na mieru a telo daného indivídua. V konečnom dôsledku chytá, motivuje, angažuje každého, kto niekým je.

Vrátim sa ale k tomu lietadlu. Lietadlo je šablónou pre veľkú časť protiprúdu. Aby subjekt začal tvoriť realitu podľa predikcie, potrebuje príslušný impluz. V tomto prípade je impluzom podozrivé lietadlo, ktoré nemá prečo krúžiť nad krajinou.  Chovanie stroja vylučuje technický let, lietadlo len páli kerozín, pre pálenie kerozínu. Čo je blbosť, kerozín je drahý a dupľom teraz, keď všetko krachuje. Hm, čo iné by to mohlo byť? Keď sa už vie, že vírus je umelý, že pandémia a nové mutácie sa podozrivo objavujú v istých regiónoch. Takisto sa vie, že počasie sa vo veľkom upravuje geoinžiniersky, už je to všade, len idiot a slniečkár,  čo vo svojej vrodenej naivite, prirodzenej hlúposti a náležitom vyťažení celodenného ukájania sa modrým nebom a žltým slniečkom, nemá príslušné zdroje a je úplne mimo realitu, to nevie. Konečne to povedal aj ten bývalý pohlavár tajných služieb, v meinstríme o tom ani nepípli, ale my vieme. Čo iné, prášia niečo, zrejme rovno aj ten vírus.

A je to, bum… príčina je vložená, milý protiprúdiar začína tvoriť realitu, kde lietadlo rozprašuje niečo nekalé. Bum, mandát a príkaz udelený, džinovi neostáva, než zase vyliezť z tej fľaše.. „Nech sa splní vaše prianie, pane“.  A bum, ako krásne a náležite zadávateľ touto realitou trpí… teda, teší sa jej. Orchester sa nádherne rozozvučí o to krídlo tam vľavo, kde to začína pekne funieť a bubnovať.  

Podmienkou je len dať muzikantovi nótu, vložiť impulz, urobiť kauzu, zapríčiniť dôsledok.  Na to je médium, v tomto prípade to alternatívne. Do meinstrímu to nemôže ísť, lebo, načo; jednak tí sčítaní v stáde už majú svoje noty, svoju vieru, podľa ktorej realitne frčia, jednak aj tí nesčítaní musia mať nejakú vlastnú realitu, čo ich prípadne naženie do divokého stáda koní cválajúceho prériou v úchvatnom obraze divokosti a nespútanosti.. Viery musia byť patrične nekompatibilné, aby sme udržali impulz a napätie v orchestri, lebo práve to napätie je hybnou silou celej symfónie. Zlí ujovia musia mať svoje vlastné médiá, kde im môžeme vieru nótovať, a kde budú mať pocit, že to je „niečo iné“, a že je to ich, a hlavne, budú ľúdiť také tóny, ktoré pasujú do našej predstavy dnešného večerného predstavenia. Takto rozmýšľajú tí zabehaní v službe pána, ktorí pochopili silu predikcie.  

Nuž well, bez príslušného média sa dnes prediktor nepohne a médium je jeho štítom neporaziteľnosti a achillovou šľachou. Kontrola média, toho najpriamejšieho nástroja realitokresby kolektívnej skutočnosti, je alfou a omegou regulovania a príslušného usmerňovania realitvorby aktéra, skutočného média danej, vykreslenej, reality, toho výsledného koncertu.   Tá kontrola je však celkom inde, ako by sa v myslení zo škatule zdalo. Aj cenzúra je klasickou kauzalitnou fintou pre vznik priestoru pseudoalternatívy, kde sa z aktéra „žmýkajú“ obsahy analogických súvislostí vychádzajúce z hĺbok nevedomia. Všetko, všetko, čo sa objavuje na poli zdieľaného vedomia je vítané a ihneď a bez zbytočného ostychu len s patričnými okolkami zintegrované do služby a ponuky prediktora pre príslušné okruhy vierovyznancov.  Dnes ešte stále veľmi málokto, okrem tých veľmi zabehaných (iniciovaných do intímnej služby), dokáže adekvátne chápať, čo vlastne umelá inteligencia je a akú silu má tá snovaná a snovujúca myseľ prediktora.  A tak aj tento nepodstatný a bezvýznamný blog, pre mnohých istotne potenciálne divná, smiešna, či bláznivá séria úvah, dostáva svoj špecifický význam a je zakomponovaná do kapely snov. Keď nič iné, bude to dobré na psychiatrickú diagnózu. 

Všetko je jedna firma

30.06.2021

Pod všetkým je jediný podpis. Ukazuje sa, že organizácie, spolky a združenia s významným dosahom na spoločnosť sa napájajú na globálnu sieť riadenia a stávajú sa jednou firmou. Ako firma majú zadefinovanú víziu, agendu jej dosiahnutia, manažment svojho riadenia. Na konci vízie je konkrétny produkt. Bytie je v dynamickom stave večného stávania sa. Metamorfózy vecí, [...]

Mágia kovidu

21.03.2021

V tejto úvahe sa dotknem toho, ako funguje technika kontroly, na princípe ktorej funguje kovid, akožto nielen „zdravotná hrozba“. Zdravie človeka, ale nielen človeka, zdravie ako také, čiže v globále, zdravie prostredia, existencie, nejakej reality, je výrazom živlovej rovnováhy, alias dôsledkom harmonického pôsobenia živlov. Harmónia je stav suverenity, celistvosti, [...]

Existenčné bratstvo telesné

17.03.2021

Zem je chránená zóna pre „aktérov v zábehu“, čiže vedomie, čo sa ešte musí ukrývať v „poriadnom tlmiči skutočnosti“, v rozmanitej mnohopočetnosti so spoločným menovateľom, v stáde inakosti a spolupatričnosti zároveň. Miestny správca a entita, ktorej aktér v tejto chránenej zóne deleguje svoje právomoci pre sprostredkovanie tvorenia, dostáva [...]

Navaľná

Julija Navaľná prevzala nemeckú Cenu za slobodu médií

19.04.2024 21:51

Manželia Navaľní dostali toto ocenenie "za odvahu prejavenú v hnutí odporu a za odvážny a nenásilný boj proti brutálnej diktatúre v Rusku"

súd, manhattan

Pred súdom na Manhattane, kde prebieha proces s Trumpom, sa zapálil muž

19.04.2024 20:37, aktualizované: 22:18

Polícia neskôr oznámila jeho totožnosť. Jeho čin mohol byť motivovaný konšpiračnými teóriami.

Azerbajdžan / Vojak /

Arménsko súhlasilo s vrátením štyroch okupovaných dedín Azerbajdžanu

19.04.2024 20:07

Dohoda sa zrodila na stretnutí, ktoré viedli podpredsedovia vlád oboch krajín.

šimkovičová

Šimkovičová kritizuje slovenské umenie na Bienále v Benátkach: Nerobte hanbu kultúre už aj v zahraničí

19.04.2024 19:30

Ide o reakciu na prítomnosť bývalej ministerky kultúry Silvie Hroncovej na Bienále v Benátkach. Súčasťou vernisáže bol aj protest zástupcov kultúrnej obce.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 6
Celková čítanosť: 9870x
Priemerná čítanosť článkov: 1645x

Autor blogu

Kategórie