ruzamira

Neviem, naozaj neviem, či človek chytený v tomto realitnom sne, alias subjekt prediktora, má šancu pochopiť, respektíve, akú šancu má pochopiť, ako funguje delegovaná spolutvorba reality. Občan je v pozícii, ktorá plne vystihuje význam slova jeho titulu (v jazyku ducha hlásky  b a v majú rovnakú výslovnosť, občan a ovčan je to isté), narodí sa ako občan, žije, ako občan, zomiera ako občan, astrál prežíva ako občan, znova sa rodí ako občan… a doookola… Utekám na opačnú stranu, ako šteká pes, ten z bakuľou a v plášti rozhoduje, kedy sa pasiem, kedy ma zaháňajú, kedy ma doja, kedy ma podstrihnú… ale zase, les je plný vlkov a medveďov a bača, jeho chlapci a psy nedopustia, aby ma niečo strhlo.. Pre moderného baču sediaceho niekde v kancelárii v blave som nepodstatný, je mu jedno, čo sa so mnou stane, som len číslom v jeho stáde, on sa len stará, či mu je spôsobená škoda, a keď sa nejaká stane, túto si uplatní k náhrade od svojho nadsprávcu (štátu). Ale to je pre mňa, občana, vedľajšie, o tom mne neprislúcha dumať alebo rozhodovať.

Vieme, že realita je vždy výsledkom vlastnej práce, každý si svoju realitu robí sám ,včítane toho, že táto realita pôsobí dojmom zdieľanej kolektívnej reality, o ktorej rozhoduje „demokratická väčšina“, ako sa teraz rado tomu hovorí. Demokracia je slovo označujúce priamu vládu prediktora, na základe mandátu „občanov“, samozrejme.

Keďže je občan v skutočnosti, v skutočnosti bez úvodzoviek, stále ten, kto je tu aktérom, skutočným tvorcom reality, musí byť demokraticky podchytený tak, aby realitu tvoril v zmysle demokracie. A tak, vážení občania, máme tu modernizujúci sa riadiaci útvar, ktorý zdôrazňuje demokratické princípy a rešpektovanie demokracie, to znamená, dohliada na práva a povinnosti, ktoré z demokracie vyplývajú. Nemôže tu byť anarchia, ako si to aj tí zlí republikáni v amerike asi predstavujú.  Demokrati všetkých krajín spojte sa. Nech žijú spojené štáty americké, konečne znova demokratické, po jasne vyhratých demokratických voľbách.. nech žije éú, spojené štáty európske, po jasne dosadených demokratických kandidátoch už dosadenými demokratmi dosadených demokratov. Aj bez nejakého volebného divadla, američania holt majú radi dramatickosť a afektovanosť, v Európe sa zaobídeme aj bez holého údu.

Irónia je vnemom zrenia, každý so sedliackym rozumom vie, aká hra sa tu hrá. Sedliacky rozum a demokracia posledne nejdú moc dokopy a nepôjdu stále menej. Sedliak a jeho rozum je, ak to už riadne zdemokratizovanému občanovi stále nie je jasné, vlastne terorista, ehm, najskôr teda je len hlúpy, potom nezodpovedný, potom hrozbou, lebo nechráni seba a svojich spoluobčanov, potom nežiaducim občanom a náležite tomu prichádza o práva, ach bože, nebodaj ho chcú vyduriť zo stáda, tak mu treba, buranovy, a až nakoniec terorista, keď už naozaj inak sa nedá, než čiernu ovcu nechať poraziť, alebo nechať tú pliaga podľahnúť hrozbe, ktorej sa odmieta chrániť, aspoň bude na vývoz do astrálie.

Ale k tej kauzalite. Demokracia je úžasný nástroj. Vybraný hovorca demokracie s náležitou slávou a pátosom oznámi, čo všetko nám úžasná demokracia dáva, a tým pádom o čo všetko môžeme prísť, ak nebudeme bdelí a pozorní a nekompromisní v tvári hrozby. Ach, to som sa nechal uniesť, to bol prejav jedného z priekopníkov novodobej demokracie, gnóma protektorátu emeriky po nain ilevn. Súčasná hrozba je celkom ľahko zvrátiteľná len púhou a obyčajnou zodpovednosťou každého občana.

Hrozba musí byť vynesená, aby bolo čo chrániť, za čo bojovať, pre niečo angažovať a za čo ukrývať nezastaviteľný proces demokratizácie sveta. A s tým, hoci len „pro forma“, otestovať vedomie subjektu, ako na túto príčinu zareaguje.  

Vážený a demokraticky ustanovený hovorca prediktora, alebo ešte lepšie, aby to bolo medzi-chotárovo nezpochybniteľné a patrične kompaktné a úderné, demokratickí bačovia všetkých chotárov nového sveta (internet ako hlavné médium), občanom oznámia, že je „čas hrozby“. Najskôr len tak cvične, je tu vírus, ešte zatiaľ len v zárodočnom štádiu polonevinnosti, ale s potenciálom hrozného niečoho, vírus z..ehm, musí to byť nejaký symbol tmy a strachu, ahá, z netopiera. Postupne prirodzene prichádza k životaschopnosti a to pre občana, bohužiaľ, znamená nový útok skrytého nepriateľa, vybaveného novou neslýchanou zmutovanou zbraňou a len zabíjať a ničiť a spôsobovať následky, aj trvalé, skrátka, hodný to test demokracie občana a jeho pripravenosti spoločne sa postaviť pliage. Tých, čo už nie sú moc na rozprávky starej matere o zlom netopierovi z jaskyne, určite osloví dramatická inscenácia poviedok o biologickom úniku z laboratória, v druhej sérii pôjde o biologický terorizmus, ako už avizujú v alternatíve a občas sa nechá v podobnom duchu počuť aj nejaký ten bývalý pohlavár, prípadne rovno aj byly de kyd. Občan si určite nájde ten svoj obľúbený scenár a námet, určite bude aj fandiť svojim obľúbeným hrdinom v tomto oficiálnom či neoficiálnom boji o prežite ľudstva. Test, akokoľvek dopredu jasný, ale stále potrebný test, či občan sa zachová „adekvátne“, t.j., bude sa cítiť a pôsobiť zľaknuto, nasadí si náhubok a nechá sa vodiť na vodítku po exibíciách a súťažiach posratosti, na požiadanie sa konečne aj naširoko rozkročí a nechá si špárať v riti, a keď už takto z vlastnej vôle verejne znásilnený a ponížený potom aj prekoná neprekonateľnú spoločenskú paradigmu a magickým obratom už nerieši či „sa má nechať“ očkovať a či nie, ale či sa dá očkovať ruským sputnikom miesto astry zeneky od šedých už-skoro-bratov, či prejaví inú náležitú reakciu na hrozbu, tak je skutočne „čas“, aby hrozba prišla. Subjekt demokracie je „ready“ pre túto realitu, zdemokratizovaný aktér dáva mandát svojmu prediktorovi pre konanie v zmysle demokracie. Toto je prostoduchá kauzalita v praxi a spôsob, ako sa tvorí minulosť a budúcnosť. To, čo si myslíš, cítiš a robíš teraz, to je obraz tvojej minulosti a taký je aj obraz tvojej budúcnosti.